Sanácia a odvlhčenie vlhkého muriva podľa smerníc WTA – metodika a overené postupy

Odvlhčenie muriva podľa WTA normy

Obsah

1. Úvod – Prečo je vlhkosť muriva problém
2. Čo je WTA a aká je jej úloha
3. Postup sanácie vlhkého muriva podľa normy WTA
   • 4.1 Analýza funkcie stavby a typu muriva
   • 4.2 Posúdenie okolia a výšky terénu
   • 4.3 Diagnostika vlhkosti a prieskum zásahov
   • 4.4 Prevádzkové podmienky – vetranie a vykurovanie
   • 4.5 Návrh technického riešenia a výber metódy
4. Hlavné metódy sanácie podľa WTA
5. Diagnostika a návrh podľa WTA ako základ trvalej sanácie
6. Certifikácia sanačných omietok podľa WTA
7. Záver – význam smerníc WTA pre trvalú obnovu stavieb

Úvod – Prečo je vlhkosť muriva problém?

Vlhké murivo predstavuje jeden z najvážnejších problémov pri obnove historických i obytných stavieb. Mnohé objekty boli v minulosti viackrát sanované, napriek tomu sa vlhkosť opakovane vracia. Príčiny treba hľadať nielen v časovo obmedzenej účinnosti použitých technológií, ale aj v zmenených vonkajších a vnútorných podmienkach používania stavieb. Práve preto smernice WTA (Wissenschaftlich-Technische Arbeitsgemeinschaft für Bauwerkserhaltung und Denkmalpflege) poskytuje systematizovaný rámec pre návrh a realizáciu účinnej sanácie muriva s dôrazom na diagnostiku, trvácnosť a technickú vhodnosť.

Čo je WTA? Aká je úloha WTA?

Vedecko-technická pracovná skupina pre obnovu stavieb a pamiatkovú starostlivosť) vznikla v Spolkovej republike Nemecko v roku 1976 ako organizácia združujúca vedcov, odborníkov z praxe a ďalších špecialistov s cieľom zvyšovať kvalitu sanačných zásahov na historických stavbách. Najznámejším výstupom činnosti WTA sú tzv. smernice (WTA-Merkblätter), ktoré sa venujú konkrétnym problémom v oblasti sanácií stavieb a vychádzajú z najnovších vedeckých a technických poznatkov. Viaceré z týchto smerníc sú v niektorých krajinách uznávané ako technické normy.

Postup sanácie vlhkého muriva podľa normy WTA

Postup sanácie vlhkého muriva podľa WTA (Wissenschaftlich-Technische Arbeitsgemeinschaft) je systematický, dôsledný a opiera sa o smernice, ktoré vychádzajú z najnovších vedeckých poznatkov v oblasti obnovy historických a vlhkých stavieb. WTA rozdeľuje sanáciu do piatich základných krokov a odporúča vhodné technológie podľa typu zavlhnutia.

1. Zistenie pôvodnej funkcie stavby a charakteru muriva
   Každá stavba bola projektovaná pre konkrétne účely – inak koncipovaný bol hospodársky objekt, inak sakrálna stavba či nemocničný pavilón. Od toho sa odvíja hrúbka stien, zloženie muriva, miera vetrania či úroveň pôvodnej hydroizolácie. Pri zmene účelu (napr. z chlieva kúpeľňa) často dochádza ku kolízii medzi pôvodnými stavebnými riešeniami a novými požiadavkami na komfort a hygienu. V takých prípadoch býva zásah do konštrukcie nevyhnutný.
2. Analýza okolia stavby a zmeny terénu
   Pôvodne bývali stavby situované nad úrovňou terénu a vstupy chránili niekoľkostupňové schodiská. Dnešná tendencia dorovnávať terén až k prahom dverí spôsobuje, že sa hydroizolačná rovina (či už z čadiča, žuly alebo hliny) nachádza pod úrovňou zrážkových vôd. Voda tak preniká do muriva nad pôvodnou izoláciou. Kde nie je možné obnoviť pôvodnú výškovú úroveň okolitého terénu, odporúča sa aplikácia novej horizontálnej hydroizolácie – mechanickej alebo chemickej.
3. Diagnostika vlhkosti a detekcia predchádzajúcich zásahov
   Presné zistenie aktuálnej miery vlhkosti muriva a smeru jej šírenia je nevyhnutné. Vlhkosť kolíše v čase – po dlhšom suchom období je nižšia než po zime. Najspoľahlivejšie výsledky poskytujú laboratórne analýzy odobratých vzoriek. Nedestruktívne elektronické prístroje môžu byť výrazne ovplyvnené prítomnosťou solí či kondenzácie. Zásadným parametrom je aj nasiakavosť použitého materiálu. Napr. 8 % vlhkosť je zanedbateľná pri pórobetóne, no predstavuje úplné presýtenie vápenca. V procese diagnostiky je dôležité identifikovať aj už realizované sanačné zásahy – ako staré injektáže, nopové fólie či vrstvy asfaltu, ktoré nemusia byť navonok viditeľné. Napríklad stará sanačná omietka môže maskovať vlhké jadro muriva.
4. Prevádzkové podmienky – vetranie a vykurovanie
   Súčasné zmeny – výmena okien, dotesnenie škár, nefunkčné komíny – výrazne ovplyvňujú mikroklímu interiéru. Moderné byty často postrádajú prirodzené vetranie. Bez dostatočného prísunu čerstvého vzduchu a odvetrania vlhkého vzduchu dochádza ku kondenzácii v chladných kútoch, na stenách či v špajziach. Problémy zvyšuje aj sušenie bielizne v interiéri.
5. Výber sanačných metód a vhodných materiálov
   Až na základe predchádzajúcich krokov možno správne určiť zdroj vlhkosti a zvoliť vhodnú metódu. Napríklad vlhkosť v kúte nemusí byť spôsobená zatekajúcou strechou, ale kondenzáciou. Mokré omietky pri podlahe nemusia byť znakom vzlínania, ale dôsledkom tepelných mostov.

Hlavné metódy sanácie podľa WTA

Dodatočná vodorovná hydroizolácia: Zameraná na kapilárnu vzlínavosť. Realizuje sa buď mechanickým podrezaním muriva (WTA 4-7) alebo chemickou injektážou (WTA 4-12). Cieľom je vytvorenie bariéry proti vzlínaniu vody, umiestnenej v priebežnej škáre muriva alebo jej náhrade pri kamennom murive.

Zamedzenie prieniku vlhkosti z terénu: Ak sa murivo nachádza pod úrovňou terénu, použijú sa metódy podľa WTA 4-6 – najčastejšie minerálna stierková hydroizolácia aplikovaná zvnútra alebo zvonka. V prípade nemožnosti vonkajšieho zásahu sa sanácia realizuje z vnútra vrstvou stierky (najmenej 2–3 mm hrubá), ktorá je paropriepustná, ale neprepúšťa kvapalnú vodu.

Plošná injektáž muriva: Táto metóda sa uplatňuje najmä pri klenutých pivniciach alebo stenách bez povrchovej úpravy. Vŕta sa v šachovnicovom rastri kolmo na zdivo a injektáž sa vykonáva vodoodpudivým krémom (napr. silan-siloxán). Alternatívne sa používajú utesňujúce hmoty (mikrogel, parafín, vodné sklo), ktoré zúžia alebo úplne uzavrú póry.

Diagnostika a návrh podľa WTA ako základ trvalej sanácie

Úspešná sanácia vlhkého muriva nie je náhodným súborom stavebných opatrení, ale výsledkom dôsledne aplikovaného procesu, ktorý začína presnou diagnostikou a končí kvalifikovaným návrhom sanačných technológií. Smernice WTA kladú dôraz na túto systematickú postupnosť, pričom vyžadujú, aby každé rozhodnutie vychádzalo z reálnych údajov o stave muriva, jeho vlhkostnom zaťažení a prevádzkových podmienkach.

Diagnostika podľa WTA nie je obmedzená iba na zmeranie povrchovej vlhkosti. Naopak, ide o komplexný prístup zahŕňajúci:

• Zisťovanie aktuálnej hmotnostnej vlhkosti muriva – pomocou odberu vzoriek a gravimetrickej analýzy,
• Analýzu prítomnosti solí (chloridy, dusičnany, sírany), ktoré výrazne ovplyvňujú vhodnosť omietkových systémov,
• Určenie nasiakavosti pôvodného materiálu, ktorá definuje, ako rýchlo a v akom množstve je murivo schopné absorbovať vodu,
• Detekciu starších zásahov ako sú asfaltové nátery, fólie, injektáže či podrezania, ktoré môžu meniť šírenie vlhkosti.

Na základe týchto poznatkov sa pristupuje k návrhu riešenia. Ten musí zohľadniť:

• Zdroj a typ vlhkosti (kapilárne vzlínanie, zrážková voda, kondenzácia, tlaková voda),
• Možnosti zásahu z exteriéru alebo iba z interiéru,
• Materiálovú kompatibilitu nových vrstiev so starším murivom,
• Prevádzkové podmienky objektu, vrátane teplotného režimu, vetrania a funkčného využitia.

Certifikácia sanačných omietok podľa WTA

Označiť výrobok značkou WTA je možné len vtedy, ak výrobca preukáže, že produkt spĺňa požiadavky príslušnej smernice WTA. Výrobcovia sanačných alebo podkladových omietok môžu svoje výrobky označovať ako „WTA sanačné“ alebo „WTA podkladové“ iba vtedy, ak dodržia ustanovenia smernice WTA 2-9-04. To zahŕňa predloženie aktuálnej analýzy z akreditovaného skúšobného laboratória (pre analýzu mált) a doklady o pravidelnej kontrole kvality – tak internej, ako aj nezávislej externej.
Certifikáciu WTA pre sanačné systémy je potrebné pravidelne obnovovať. V praxi sa často možno stretnúť s tvrdením výrobcu, že produkt bol testovaný podľa smernice WTA. Takéto vyhlásenie však neznamená, že výrobok skutočne spĺňa všetky požiadavky smernice – iba to, že bol podľa nej skúšaný. Overenú certifikáciu podľa WTA teda nemožno zamieňať s bežným testovaním.

Záver:

správna sanácia vlhkého muriva začína kvalitnou diagnostikou a pokračuje výberom vhodných technológií – nie univerzálnym riešením. Smernice WTA poskytujú projektantom a realizátorom jasný rámec – od prípravy cez výber injektážnych látok až po vhodnú skladbu omietkového systému. Dodržiavaním týchto metodík a priebežnou revíziou podmienok sa zabezpečuje nielen funkčnosť, ale aj dlhodobá stabilita objektov.

Pozri aj: Norma ČSN P 730610 hydroizolácie stavieb, sanácia vlhkého muriva.

Máte vlhké murivo? Odstránime vlhkosť z muriva podľa postupov sanačnej normy WTA.

Poskytujeme bezplatnú diagnostiku, poradenstvo a návrh riešenia sanácia stavby.

Zaoberáme sa odvlhčovaním a sanáciou stavieb. Navrhneme cenovo výhodné a účinné riešenie.

Máme dlhodobé skúsenosti, sme na trhu od roku 1994.